Menštruácia je prirodzenou súčasťou života takmer každej ženy. A aj keď je z hľadiska plodenia detí veľmi dôležitá, väčšina z nás ju vníma negatívne. Je to hlavne kvôli nepohodliu spôsobenému množstvom krvi, ktoré sa z nás každý mesiac vylúči, ale aj kvôli bolestiam, ktoré výtok sprevádzajú. Nehovoriac už o tom, že samotnému krvácaniu predchádza predmenštruačný syndróm, počas ktorého je žena často podráždená, náladová či precitlivená. Je teda čas pozrieť sa na menštruáciu zblízka. V tomto článku si povieme všetko, čo by ste o menštruácii mali vedieť – prečo vlastne existuje, načo slúži, čo sa vtedy deje v tele ženy, aké sú najčastejšie poruchy súvisiace s menštruáciou a podobne. Budeme teda postupovať v duchu hesla “poznaj svojho nepriateľa”.

Čo je menštruácia

Menštruácia, inak zvaná aj menzes (z lat. mensis = mesiac), je názov pre pravidelné krvácanie z pošvy, ktoré sa opakuje zhruba v intervale 28 dní. Spravidla trvá 3-7 dní a trvá od puberty do menopauzy. Žena teda začína menštruovať zhruba v 11. až 15. roku života keď vstupuje do puberty, a prestáva menštruovať v období menopauzy (alebo aj prechodu), tzn. medzi 45. až 55. rokom života. Žena môže prestať krvácať aj skôr, pri poruche zvanej predčasná menopauza.

Ale prečo vlastne každý mesiac krvácame? Krv, ktorú zo seba každomesačne dostávame cez pošvu je vlastne rozpadávajúca sa výstelka maternice. Tá sa niekoľko dní buduje s tým, že očakáva oplodnenie vajíčka, ktoré by sa potom usadilo práve vo výstelke maternice. Keď však vajíčko oplodnené nie je, výstelka nie je nutná, začne sa rozpadať a žena ju vylučuje niekoľko dní formou menštruácie. Následne sa celý proces začne znovu. O tomto procese si však povieme bližšie v nasledujúcich riadkoch, kde sa budeme venovať podrobnému opisu celého menštruačného cyklu, a nie len krvácania samotného.

Menštruačný cyklus

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že menštruácia ako taká je len prvou zo štyroch fáz menštruačného cyklu, ktoré sa v našom tele každý mesiac opakujú, a to zhruba s frekvenciou 28-32 dní. Cyklus sa teda začína prvým dňom menštruácie, následne pokračuje folikulárna fáza, zhruba v polovici cyklu potom nastáva ovulácia, no a ako posledná je luteálna fáza. Následne potom opäť prichádza menštruácia. Čo sa ale počas konkrétnych fáz v tele ženy deje?

Menštruácia

Celý menštruačný cyklus sa začína práve prvým dňom krvácania, teda menštruácie. Ku krvácaniu však dochádza len v prípade, že v predchádzajúcej fáze nebolo zrelé vajíčko oplodnené. V takom prípade je ďalšie udržiavanie výstelky maternice zbytočné a preto sa jej telo menštruáciou zbavuje. Menštruácia spravidla trvá 3-7 dní a žena pri nej stratí zhruba 50 až 80 ml krvi (čokoľvek nad toto množstvo už je potrebné riešiť s lekárom). To je koniec koncov dôvod, prečo ženy môžu darovať krv len tri razy do roka, pri čom muži môžu darovať krv až 4 razy do roka.

Prežívanie menštruácie je pritom pre každú ženu odlišné. Kým niektoré okrem samotného výtoku nepozorujú žiadne iné ťažkosti, iné ženy pociťujú silné bolesti brucha, hlavy, či nevoľnosť. Tieto príznaky sú typické najmä pre prvé dva dni menštruácie, kedy sa výstelka maternice odlupuje v najväčšej miere.

Folikulárna fáza

Keď sa telo plne zbaví výstelky maternice, môže sa začať nová fáza. V dňoch nasledujúcich po menštruácii začína vo vaječníkoch ženy dozrievať hneď niekoľko folikulov (vačkov), pričom každý folikul má v sebe jedno vajíčko. Tieto folikuly zas dajú mozgu popud, aby začal produkovať hormón estrogén – jeden z najpodstatnejších hormónov pre celý menštruačný cyklus. Estrogén potom spôsobí, že v maternici sa opäť začne budovať výstelka maternice pre prípad, že by bolo tento krát vajíčko oplodnené.

Vráťme sa ale k folikulom – tie postupne dozrievajú, no v určitom bode sa rozhodne o tom najvyvinutejšom, a s ďalším vývojom potom pokračuje len ten jeden daný folikul. Ten bude hrať o pár dní hlavnú úlohu v celom cykle – vypustí totiž dozreté vajíčko.

Ovulácia

Ovuláciou označujeme proces uvoľnenia dozretého vajíčka zo spomínaného dominantného folikulu, ktorý sa nachádza v jednom z vaječníkov. Tento proces trvá spravidla 12-24 hodín a zväčša pripadá na polovicu menštruačného cyklu, teda na zhruba 13. až 15. deň. Takto uvoľnené vajíčko putuje vajcovodom až do maternice, kde následne čaká na možné oplodnenie spermiou. Ak sa tak stane, oplodnené vajíčko sa uhniezdi v dobre rozvinutej výstelke maternice. Ak však ku oplodneniu vajíčka nedôjde, vajíčko aj s výstelkou sa vyplavia von z tela ženy počas dôverne známej menštruácie.

Obdobie ovulácie je teda obdobím s najvyššou pravdepodobnosťou otehotnenia, keďže práve vtedy je vajíčko pripravené a čaká na oplodnenie. Je to teda deň, ktorý je pre vás špeciálny či už sa veľmi usilujete splodiť potomka, alebo sa naopak veľmi usilujete tehotenstvu sa vyhnúť. Zaujímavosťou ale je, že ku otehotneniu vôbec nemusí dôjsť len počas týchto max. 24 hodín. Zväčša hovoríme o tzv. plodných dňoch – to sú dni, ktoré zahŕňajú ovuláciu, no aj dni okolo nej. Tieto dni sú plodné jednoducho preto, že nie len počas ovulácie má žena veľkú šancu otehotnieť, ale aj pred ňou či po nej. Preto ak používate antikoncepčnú metódu výpočtu plodných a neplodných dní, rátajte s tým, že možnosť otehotnieť je prítomná počas hneď niekoľkých dní.

Ako je ale vlastne možné, že aj keď sa vajíčko uvoľní z folikulu a potom čaká na spermie len 24 hodín, tak možnosť otehotnenia existuje niekoľko dní? Toto je otázka, ktorá vie zmiasť mnoho ľudí, preto by bolo určite užitočné si ju vyjasniť. Tak po prvé, prečo je vysoká šanca na otehotnenie aj dni pred ovuláciou? Je to kvôli spermiám a ich odolnosti. Tie dokážu totiž v ženskom tele prežiť až do 72 hodín. V praxi to teda znamená, že môžete mať sex aj tri dni pred ovuláciou a spermie, ktoré do vás partner vypustil, si na dozreté vajíčko „počkajú“ a následne ho oplodnia. A ako je to potom s otehotnením po ovulácii? Tam je zas na vine samotné vajíčko, ktoré je ochotné „počkať“ si na spermie až do 24 hodín od jeho cestovania vajcovodom.

V praxi to teda znamená, že bežná žena má 5 plodných dní a teda 5 dní, počas ktorých má vysokú šancu otehotnieť, aj keď najvyššia je tá šanca aj tak priamo počas ovulácie. A schválne píšeme „bežná žena“, pretože tieto veci sa môžu líšiť od prípadu ku prípadu. Žena môže zažívať dlhšie, či kratšie plodné dni v závislosti od kvality vyzretého vajíčka, ale aj kvality partnerových spermií. Ale čo je podstatnejšie, ovulácia a plodné dni na ňu nadväzujúce vôbec nemusia byť také pravidelné ako sa možno nazdávate, a preto spoliehať sa len na svoje výpočty nie je úplne dostačujúce. Tieto dve odlíšenia sú podstatné najmä pre ženy, ktoré by sa chceli ešte tehotenstvu vyhnúť a zároveň sa držia metódy výpočtu plodných a neplodných dní ako jedinej antikoncepčnej metódy, čo je len tak medzi rečou dosť nezodpovedné.

Každopádne, ak ste žena snažiaca sa o počatie, pre vás by bolo vhodné zistiť kedy presne ovuláciu máte a vtedy sa snažiť najviac. A keďže väčšina žien vôbec ovuláciu necíti, musíte si pomôcť inak. Existujú napríklad ovulačné pásiky, ktoré jednoduchým testom zistia, či práve ovulujete alebo nie. Taktiež si môžete sledovať teplotu, pretože počas ovulácie sa spravidla zvýši.

Luteálna fáza

Luteálna fáza označuje obdobie medzi ovuláciou a krvácaním. V tomto období je vajíčko v maternici. Toto obdobie slúži najmä pre potreby oplodneného vajíčka – ak by totiž ku oplodneniu vajíčka došlo, toto vajíčko by sa počas týchto dní uhniezďovalo v maternici. V tomto období sa tiež zvyšuje produkcia progesterónu, ďalšieho dôležitého hormónu pre menštruačný cyklus. Ak je vajíčko oplodnené, progesterón sa produkuje ďalej a stará sa o výstelku maternice. Ak však vajíčko oplodnené nebolo, produkcia progesterónu klesá, vajíčko zaniká a do pár dní dôjde ku zániku tiež výstelky maternice a následnému krvácaniu.

Nepravidelnosti menštruácie

Menštruačný cyklus je komplexný a dôležitý proces, na ktorý vplýva mnoho faktorov, a ktorý sa môže v mnoho ohľadoch odkláňať od normálu. V prvom rade teda ide o situácie, v ktorých si samé negatívne vplývame na cyklus – stres, cestovanie, užívanie liekov etc. – všetky tieto veci predstavujú faktory, ktoré majú potenciál pozmeniť dátum či dĺžku krvácania. Meškanie menštruácie preto ani zďaleka nemusí znamenať len, že ste tehotná.

Úplne odlišná vec ale je, keď má žena poruchu menštruácie bez vlastného pričinenia. Najčastejšie sa napr. jedná o nepravidelnosť cyklu, potom príliš slabú či naopak príliš silnú menštruáciu, alebo aj príliš krátku či dlhú menštruáciu. Ďalej sa u ženy môžu prejaviť pri menštruácii extrémne silné bolesti podbrušia. Mimo iné sa tiež môže žene stať, že menštruácia jednoducho vynechá, a to v dôsledku vynechania ovulácie.

Rôzne nepravidelnosti v menštruačnom cykle sú síce problematické, ale môžete ich mať od začiatku menštruovania a váš lekár ich už má pod kontrolou. Pri čom by ste ale mali určite spozornieť sú skôr zmeny v bežnom správaní vášho cyklu. To sa týka zmeny vo frekvencii, intenzite a dĺžke vašej menštruácie. Jednoducho, pozorujte svoje telo a všímajte si, keď zrazu niečo nie je tak ako predtým a nepozdáva sa vám to. Niekedy totiž takéto náhle zmeny v cykle môžu byť zapríčinené nejakým zdravotným problémom, o ktorom neviete. Preto je dobré pri každej domnienke konzultovať svojho gynekológa, aby vás ten dôkladne vyšetril a prípadne diagnostikoval zdravotný problém, ktorý sa vo vás môže skrývať.