V tomto článku vám ukážem celý rad rôznych metód výcviku spánku, ktoré odporúčam. Budem ich uvádzať postupne po poriadku (ako ďalej vysvetlím) od neplakania (alebo len veľmi malého plaču) po najviac (potenciálne) možného plaču. Existujú rôzne variácie týchto metód, a preto sa zameriam len na podstatu každej metódy. Každý rodič môže kde-tu pridať vylepšienia a prispôsobiť si ich tak jeho vlastnému štýlu a situácií. Na konci serií rozpoviem príbeh môjho prvého a nakoniec aj druhého syna. Takže, poďme začať! Neviem sa dočkať, kedy sa s vami podelím o tieto informácie!
Prečo výcvik spánku?
Hlavným cieľom výcviku spánku je pomôcť vášmu bábätku naučiť sa, ako samo zaspať. Často neveríme, že bábätká sú schopné sa to naučiť už v takom mladom veku. S postupom času je čoraz ťažšie a ťažšie zbaviť sa návykov a ako mi mnohí ľudia povedali, čakanie do 8 mesiacia dieťa im už prišlo byť neskoro. Je taktiež dôležité pochopiť ako fungujú spánkové organizácie a prečo sú mnoho krát tým jediným, čo stojí vo vašej ceste, a ceste vášho bábätka, za dosiahnutím dostatočného spánku. Rovnako ako má nedostatočný a prerušovaný spánok negatívnym účinok na vás, tak rovnako vplýva aj na vaše bábätko. Nedostatok spánku môže viesť k obezitea iným problémom.
Kedy by ste mali začať trénovať spánok?
Ak máte doma „poriadneho“ spáča, tak ste to už pravdepodobne urobili keď mal niekoľko týždňov. Niektoré bábätká jednoducho začnú spávať celú noc. Ako som už povedal predtým, táto webstránka nie je zameraná na rodičov týchto bábätiek. Avšak, nie je to také jednoduché pre nás všetkých.
U novorodencov nikdy nezaškodí skúsiť ich uložiť kým ešte nespia a sledovať, či zaspia bez vašej asistencie. Ako vždy, aj toto záleží na bábätku, a preto, ako zvyčajne, zdôrazňujem aby ste sa sami rozhodli, kedy je ten „správny“ čas. Musí to byť správne pre vás a vaše bábätko a vy ho predsa poznáte najlepšie. Musíte si byť istý, že dokážete ostať dôsledný na 100% a vydržať až do konca. To je dôležitým krokom v každej metóde, ktorú si vyberiete. Videl som niekoľko rodičov, ktorí začínali keď mali ich bábätká 8-10 týždňov a iným som zase pomohla naučiť ich 2 – 3 ročné deti spať celú noc. Je dôležité poukázať na tento fakt pre tých, ktorí si myslia, že všetky deti postupne vyrastú z nočného nespania. Som presvedčená, že ste videli reklamy na lieky, ktoré pomáhajú dospelým ľuďom zaspať, ako napr. Ambien alebo Lunesta. Vaše dieťa môže ale aj nemusí vyrásť z týchto spánkových ťažkostí a môžu sa stať návykmi ako čokoľvek iné. Hoci bábätká zažívajú časté prebudenia zo spánku, nalieham na rodičov aby sledovali, ktoré zvyky im môžu alebo nemôžu pomôcť vypestovať. Pravdaže, je normálne ak sa dieťa niekedy v noci prebudí behom celého detstva, ale ak sa vaše dieťa prebúdza každú hodinu alebo dve, kvôli fľaške alebo hojdaniu v hojdacom kresle, to nie je normálne a ani správne. Čo najmenej prerušovaného spánku spôsobí, že VŠETCI, vrátane vášho bábätka, sa budú cítiť lepšie.
Aký je môj prvý krok?
Vašim prvým krokom je vytvorenie spánkovej rutiny. Deti prosperujú z rutín a vytvára to očakávania, takže vedia čo bude nasledovať. Ak je každá noc iná, deti si neuvedomia, že sa blíži večer a že ich telo by malo začať oddychovať a pripraviť sa na spánok. Ak sa rutina správne dodržiava, vaše dieťa pravdepodobne začne byť veľmi ospalé, pretože si prepojí určité činnosti s odchodom do postele. Rutina vám taktiež pomôže ak ste mimo domu, na prázdninách alebo výletoch, lebo tieto zvyky sa nezmenia.
Čo všetko zahŕňa spánková rutina?
To, ako bude rutina vyzerať závisí na vás a na vašom bábätku/batoľaťu/dieťaťu a tom, čo má alebo nemá rado ale typická rutina môže zahŕňať výmenu plienok, obliekanie pyžama, tichú a pokojnú hru, umývanie zúbkov, nočník (ak už používate), knihu (alebo 2), spievanie a maznanie sa, a potom už zhasnutie svetla. Zámerne som v rutine nespomenula kúpeľ. Urobila som tak z viacerých dôvodov. Niektorí ľudia nechcú alebo nemôžu okúpať svoje deti každý deň a dalším dôvodom je, ak máte doma energickédieťa tak ako ja, kúpeľ môže mať vlastne opačný účinok a rozblázniť vaše dieťa. Hoci, pre väčšinu detí, je teplá voda upokojujúca, ďalšie deti môže teplá voda a následné ochladzovanie trochu vyburcovať. V takomto prípade budete mať o trochu dlhšiu rutinu ako ostatní.
Doteraz som hovorila o tom, prečo je výcvik spánku dobrým nápadom pre vaše dieťa a prečo je spánková rutina vašim prvým krokom. Teraz vám predstavím rozličné metódy ako pomôcť vášmu dieťaťu naučiť sa zaspať aj bez vašej „pomoci“.
Spoločné spanie
Spoločné spanie nie je „metóda výcviku spánku“ no chcela by som vám povedať o spôsobe, ako môžete naučiť vaše dieťa spať a zároveň s ním spať spoločne. Pamätajte si, výcvik spánku nie je o vyplakaní sa. Môžete naučiť vaše dieťa spať aj bez toho, aby ste ho nechali vyplakať sa. Spoločné spanie funguje vo viacerých rodinách bez akýchkoľvek špeciálnych postupov ale pre niektoré rodiny je to náročné kvôli tomu, že ich dieťa chce byť dojčené celú noc. Dojčenie samotné môže aj nemusí byť výzvou pre samotnú matku no skutočnosť, že sa nemôže vrátiť do postele hneď po alebo počas dojčenia je rovnako náročné. A možno by mama s otcom chceli pokračovať v spoločnom spaní a nie sa celú noc venovať dojčeniu.
V niektorých prípadoch si bábätká prepoja dojčenie počas spoločného spánku so spánkom samotnýma kľúčom je preto odstrániť túto asociáciu. Ale ako to dosiahnete bez toho, aby ste nechali vaše dieťa plakať, a predsa stále spať v manželskej posteli? Odpoveďou na túto dilemu je pomôcť vášmu bábätku naučiť sa zaspávať bez dojčenia. Budete chcieť ukončiť dojčenie od konečného momentu kedy vaše dieťatko zaspí, no bez nahradenia jednej asociáce so spánkom (napr. dojčenie a zaspávanie) druhou (napr. hojdanie bábätka na rukách). Ja používam cumlíky ako prípravu na spánok. Hoci nie som veľkým fanušíkom cumlíkov, poznám veľa ľudí, ktorí ich používajú a nemajú žiadne problémy. No iní sú na druhej strane frustrovaní, keď musia vymieňať cumlíky 8-10 krát za noc. V takomto prípade sú cumlíky viac na obtiaž ako na pomoc, preto buďte veľmi opatrní a nenahrádzajte dojčenie cumlíkom. Keď sa raz bábätko naučí ako zaspávať bez dojčenia, môže sa začať učiť ako OPÄŤ spávať celú noc, čo je podstatou všetkých asociácií so spánkom.Táto metóda si vyžaduje veľa trpezlivosti, odhodlania a záväznosti zo strany rodičov, no s trochou dôslednosti to bude fungovať.
Bezpečnosť a spoločné spanie
Bolo by z mojej strany ľahostajné, ak by som nehovorila aj o bezpečnosti počas spoločného spánku. Niekedy sa mu dostáva zlej povesti, no ak sa vykonáva správne, je to úplne bezpečné. Ak ste nervózny z toho, že by ste mohi priľahnúť vaše dieťa, Spoločné spanie so spachtošom v dosahualebo Prvé roky v blízkosti & Bezpečný Matrac sú skvelé možnosti. Webstránka Dr. Searsaponúka viacero tipov vrátane, medzi inými: ukladania bábätka vedľa mamy, nie medzi matku a otca, spanie vo veľkej manželskej posteli a nie spanie na príliš mäkkom a vankúšovom povrchu, kde sa môžete veľmi jednoducho skotúľať alebo privaliť bábatko (napr. vodná posteľ alebo gauč). Dr. Sears zdôrazňuje, aby ste nespali s vaším bábätkom ak trpíte vážnym nedostatkom spánku, čo spôsobí, že budete menej vnímať vaše dieťa. Paradoxne, myslím si, že toto je prípad kedy väčšina ľudí začne spávať s ich bábätkom (ak tak neplánovali urobiť už od začiatku).
Keď spoločné spanie nefunguje
Môže existovať ďalší dôvod alebo dokonca niekoľko dôvodov, prečo je spoločné spanie náročné pre vašu rodinu. Ak to u vás nefunguje, je to v poriadku. U niekoho to funguje, u niekoho nie. Toto nie je odzrkadlenie vás, ako rodiča. Niektorí ľudia sú príliš nervózni a nemôžu zaspať kvôli obavám. Povedala by som, že to z vás robí starostlivého rodiča. Niektorí ľudia jednoducho nemôžu hneď zaspať. S tým nič nespravíte. Niektoré bábätká sú veľmi aktívne a zobudia vás na niekoľko hodín počas noci. Nech je dôvod akýkoľvek, ak to u vás nefunguje, nedovoľte aby vás pocit viny doviedol k väčšiemu nedostatku spánku, čo môže viesť k zármutku, stresu a depresií. Raz, keď sa na to cítite, môžete presunúť vaše bábätko z manželskej postele. Ako vždy hovorím, dobre oddýchnuté bábätká sú šťastné bábätká a dobre oddýchnutí rodičia sú šťastní rodičia a šťastní rodičia sú lepší rodičia.
Metóda vytrácania sa
Túto metódu považujem za jednu z tých, pri ktorých bábätká neplačú vôbec, alebo len veľmi málo. Tak ako som spomínala už predtým, keď zmeníte pravidlá zaspávania pre dieťatko (zvyčajne prostredníctvom odstránenia aktivít spojených so spánkom), zvyčajne sa to nezaobíde bez určitej formy protestu. Vaše bábätko je ospalé, chce spať no vy nerobíte to, čo ste robili predtým! On alebo ona môže byť preto trošku zúrivý/á! Ako by ste sa cítili vy, ak by ste sa museli naučiť spať bez vášho vankúša? No s postupom času, tréningom a vytrvalosťou sa všetcivieme naučiť novým spôsobom ako spať.
Prostredníctvom tejto metódy pomôžete vášmu bábätku zaspať, ale stanovíte „pravidlá“ ako sa z toho potom pomaly oslobodiť. Ak si myslíte, ako veľa ste toho už dosiahli, teraz vytvoríte pravidlá, ktoré sa budú dodržiavať, a ktoré presunú „všetku prácu“ na vaše bábätko/dieťa. Pokiaľ ste vždy hojdali dieťa na rukách až kým úplne nezaspalo, môžete ho skúsiť hojdať menej a napoly spiace ho uložiť do postieľky. Avšak, nemalo by ešte úplne spať, pretože si musí vyskúšať, ako zaspávať samo od seba. Ak sa kvôli tomu rozruší, pokúste sa ho utíšiť a učičíkať pomocou iných metód, až pokiaľ nezaspí. Každú noc potom urobíte menej a menej „práce“ a vaše bábätko by malo robiť viac a viac.
Vytrácanie sa: Ako dlho to potrvá?
Ako vidíte, táto metóda si vyžaduje veľa času a trpezlivosti z vašej strany. V závislosti na temperamente vášho dieťaťa, môže byť veľmi náročné vydržať až do konca. Avšak, ak nechcete dovoliť vášmu dieťatku plakať osamote a vy taktiež nechcete pokračovať v spôsoboch, ktoré ste vyskúšali doteraz, toto je úžasný prvý krok! Napokon ako zistíte, či to funguje ak to ani nevyskúšate? Množstvo času, ktoré si táto metóda vyžaduje, je priamo spojené s vašou schopnosťou byť DÔSLEDNÝa temperamentom a osobnosťou vášho dieťaťa (do akej miery je on/ona neústupčivá a bude sa snažiť vydržať dlhšie ako vy?). Je úplne nevyhnutné aby ste ostali dôsledný, pretože ak poľavíte čo i len na 1 hodinu napríklad, o to ťažšie a zložitejšie to bude nabudúce. Veľmi odporúčam napísať si plán, ktorý si prajete dodržať, a o ktorý sa môžete oprieť a skutočne ho dodržať na 100%.
Stoličková metóda
Toto je prvá z radu metód, ktoré by som označila za „plačúce metódy“, avšak vôbec nenecháte vaše dieťa v izbe bez dozoru. Podstatou je, že začnete s vašou bežnou spánkovou rutinou a prisuniete si stoličku veľmi blízko k postieľke a budete na nej sedieť, zatiaľ čo vaše dieťa bude zaspávať. Cieľom nie je pomôcť vášmu dieťaťu zaspať, ani utíšiť ho alebo čokoľvek podobné. Vo všeobecnosti by ste nemali venovať dieťaťu žiadnu pozornosť. Dôvodom, prečo sedíte na tej stoličke je len ho uistiť, že ste tam s ním. Ak ste úspešne zaviedli spánkovú rutinu, vaše dieťa bude veľmi dobre vedieť, čo sa od neho v tomto momente očakáva. Každú noc posuniete stoličku ďalej a ďalej od postieľky, až pokým nie ste úplne za dverami, kde nakoniec už tú stoličku nebudete potrebovať.
Ako asi tušíte, táto metóda môže byť veľmi náročná, v závislosti na temperamente vášho dieťaťa a môže trvať niekoľko dní alebo týždňov. Môže byť náročné nevenovať sa dieťaťu, a pravdepodobne bude mierne mätúce aj pre dieťa (hlavne pre tie menšie), že tomu tak robíte. Avšak, s postupom času a vďaka vytrvalosti, toto môže byť dobrou voľbou pre rodičov, ktorí nechcú nechať ich dieťa plakať bez dozoru, no iné metódy u nich nefungovali. Rovnako ako pri každej metóde výcviku spánku aj tu platí, že je dôležité byť 100% dôsledný aspoň počas prvých týždňov, kým zistíte, či to funguje alebo nie. Dôslednosťje stále kľúčová!
Ferber / metóda overenia a utešenia (alebo Ferberizing)
Táto metóda výcviku spánku umožňuje dovoliť dieťaťu plakať, no zároveň ho v pravidelných intervaloch kontrolovať. Cieľom je, tu a tam, po a) uistiť samých seba, že bábätko je v poriadku a po b) uistiť bábätko, že ho počujete a ste tu preňho. Keď pôjdete skontrolovať vaše bábätko, nemali by ste ho brať na ruky alebo sa mu príš veľa venovať, len sa jednoducho prostredníctvom vášho hlasu a nežného pohladenia uistíte, že je všetko v poriadku. Nemalo by to trvať viac ako 2-3 minútky maximum (strážte si váš čas!). Cieľom nie je pomôcť bábätku zaspať. To sa musí naučiť samo! Hlavnou myšlienkou je, že zaspí v rovnakom „prostredí“ ako sa potom pravidelne počas noci zobudí (rovnako ako my všetci!). Poznanie, ako zaspať bez pomoci mu vydláždi cestu k OPÄTOVNÉMU spánku počas celej noci.
Tu je príklad ako noc č.1 môže vyzerať:
- Čas ísť do postele je 18:30 (uistite sa, že tento čas je dostatočne skoro a neurobte chybu a nesnažte sa ho najprv „vyšťaviť“. To by viedlo k väčšiemu plaču, nie menšiemu)
- Začnete vašu spánkovú rutinu, ako zvyčajne, začínajúc o 18:00. O 18:20 uložíte bábätko do postieľky OSPALÉ ALE NIE SPIACE
- Dieťa začne okamžite plakať a vy si nastavíte časovač na 5 minút
- 18:25 za ním pôjdete a upokojíte ho
- Ak ešte stále plače, pôjdete naspäť o 10 minút a potom každých 15 minút, pokým nezaspí
Každú noc budete zvyšovať tieto intervaly o 5 minút. Ak nemôžete začať s intervalom 5, 10, 15, začnite s 3, 7 a 10. Na čísle nezáleží, pokiaľ zvyšujete intervaly každú noc a ste DÔSLEDNÝ.
Vyplakanie sa (alebo vyhynutie)
Toto v podstate nastane, keď sa budete riadiť rovnakými pravidlami ako sú uvedené vyššie, avšak necháte bábätko zaspávať úplne osamote. Podľa niektorých ľudí je toto krutá metóda, avšak viacerí si myslia, že to naopak vedie celkovo k menej plaču, a nie je to kruté, vzhľadom na to, že ste už zaviedli spánkovú rutinua dieťa vie, čo má očakávať. Znova opakujem, toto bude závisieť na vašej rodičovskej filozofii a temperamente vášho dieťaťa. V noci nestanovujte hranice plaču, pretože ak dieťaťu dovolíte plakať povedzme 30 minút a potom ho „zachránite“ tak ste si práve zaobstarali rovnako veľa, ak nie aj viac, plaču nabudúce. A rovnako nechcete aby sa dieťa naučilo plakať vopred predurčený čas.Je úplne nevyhnutné aby ste boli 100% dôsledný a dotiahli to do konca. Ak nechcete nechať vaše dieťa plakať, je to úplne v poriadku, vyberiete si len inú metódu. Môžete použiť jednu z týchto metód alebo vlastnú variantu. Môžete vyskúšať jednu a po niekoľkých dňoch ju nahradíte inou. Niektoré bábätká vnímajú pravidelné vchádzanie do izby ako „provokovanie“ a ešte viac sa nahnevajú, že ich nepohojdáte na rukách, nebudete dojčiť alebo neurobíte nič z toho, čo ste robili aby ste im „pomohli“ zaspať. Nemám presné fakty o priemernej dĺžke plaču vášho dieťaťa. Všetky bábätká sú rôzne a temperament a silná vôľa určite zohrajú svoju rolu. Z mojej skúsenostipomáhania iným rodičom, priemerná doba vyzerá byť okolo 30 minút. Niektoré bábätká plačú 5 minút a potom spia celú noc. Iné môžu plakať viac ako hodinu a zobudia sa niekoľko krát za noc. Nanešťastie, neexistuje spôsob, ako zistiť aké je vaše bábätko no som si istá, že do tohto okamihu ste už mali možnosť prísť na to, akú osobnosť má vaše dieťa. Veľa ľudí je príjemne prekvapených, ako „málo“ ich bábätko plače a čudujú sa, prečo s tým nezačali už skôr. Boli pripravený na poriadny náklad no dieťa plakalo „len“ 20 minút. Pravdaže, ako isto viete, 20 minút pre matku alebo otca môže byť neznesiteľné, najmä o 02:00 v noci.
Metódy zahrňujúce plač zvyčajne trvajú 3-4 noci kým sa dostaví zlepšenie, avšak nie vždy je to liekom na všetko. Pravdaže, že existujú bábätká o ktorých ste čítali, že po 4 nociach budú spať celú noc už navždy. A potom sú tu také, u ktorých to neplatí a vy ich musíte nechať vyplakať sa. Dôležitým faktom, ktorý tiež musíte brať do úvahy je to, aké iné možnosti vám ostávajú. Pokiaľ hojdanie na rukách, dojčenie a pod. nepomáhali, existuje dôvod, prečo ste sa dali na túto cestu, a preto možno len máte náročného spachtoša, ktorý si vyžaduje viac „práce“ ako iní.
Moje vlástne skúsenosti
Ak ste sa k nám pridali len teraz, mali by ste začať od Prvej časti mojej série Ako naučiť dieťa spať. V tejto záverečnej časti série sa s vami podelím o môj príbeh. Robím tak z niekoľkých dôvodov. Po prvé, chcem aby ste spoznali mňa a môj príbeh, takže nebudem len nejaké meno na internete, ktoré tvrdí, že si prešlo niečím podobným ako si práve teraz prechádzate vy. Chcem aby ste vedeli, že nie ste sami. Iste, predpokladám, že si hovoríte, že si vymýšľam môj príbeh ale verte mi, prajem si aby som si ho vymyslela, no všetko je to pravda. HAHA J Po druhé, chcem vám povedať môj príbeh, lebo je dôkazom, že „experti“ nemajú všetky odpovede. Vy poznáte svoje dieťa najlepšie!Tak poďme na to!
Výcvik spánku u môjho prvého syna
Donovan (na obrázku vyššie), môj najstarší syn je energické dieťa. Už od začiatku mal veľmi vysoké nároky. Potreboval VEĽA utišovania, či už som ho kojila, čičíkala, hojdala na rukách alebo ho môj manžel kolísal alebo prechádzal sa s ním okolo (a nikdy nechcel cumlík – vyskúšali sme ich asi 20!). Ale našťastie netrpel kolikou. Neplakal veľa, pokiaľ nebol unavený a my sme sa s ním neprechádzali, nehojdali ho, nekojila som ho a pod. Bol a stále je veľmi citlivý, keď je vyčerpaný. Museli sme ho sledovať ako jastraby aby sme videli, či je už čas ísť spať. Keď bol raz príliš vyčerpaný, bolo omnoho ťažšie uložiť ho do postele.
Keď mal okolo 6 týždňov, trvalo mi 2-3 hodiny, kým som ho v noci uložila spať. A to NEPREHÁŇAM. Kolísala som ho a veľmi nežne uložila do postieľky, no on sa vždy zobudil a všeeeetko začalo odznova! Bolo to vyčerpávajúce. Keď som ho konečne uložila, všetko začalo znova o 1-2 hodiny keď sa znovu zobudil. Pravdaže, teraz už viem o spánkových asociáciácha prečo tak robil. Keď mal 8 týždňov, vrátila som sa naspäť do práce no jednoducho som to nezvládala, a tak sme začali so spoločným spávaním, niečo, čo som nikdyneplánovala urobiť. Viem, že to fungovalo v iných rodinách, ale predsa to bolo niečo, čo som neplánovala alebo nechcela. Ale obom sa nám dostalo viac spánku…tak povediac. Keďže som ho musela dojčiť každé 1-2 hodiny, musel spávať somnou a ja som sa tak bála, že ho priľahnem alebo ho môj manžel prikryje perinou, že som sa v skutočnosti ani nevyspala, odhliadnuc od faktu, že nie vždy bolo pre mňa ľahké zaspať po dojčení (a to som nikdy nebola dobrá v dojčení na druhej strane, bez fyzickej zmeny strán HAHA). V každom prípade to bolo lepšie ako to, čo som robila predtým.
8 týždňov rýchlo prešlo a on mal odrazu 4 mesiace. Začínala som mať depresiez toho, že som každý večer chodila do postele o 19:00 a nevídala tak môjho manžela, až som sa rozhodla spraviť niečo, aby som môjho syna vrátila naspäť do postieľky, kde aj pôvodne začínal.
Potrebovala som si vytvoriť plán, no nechcela som ho len tak nechať v izbe plakať, keď som doposiaľ spávala s ním každú noc. Nemyslím si, že by to bolo spravodlivé. Takže, najprv som skúsila metódu opísanú v Časti 2 tejto série Ako naučiť dieťa spať. Prvú noc nám to trvalo DLHÉ DVE HODINY a pre nás oboch to bolo veľmi frustrujúce. Na moje prekvapenie až tak veľmi neplakal. Cmúľal moju plachtu a tak sa upokojil. Ďalšiu noc nám to znova trvalo DLHÉ DVE HODINY. Uf. Ale tretiu noc už len 20 minút, a potom štvrtú noc ostal v postieľke BEZ PLAKANIA! Bola som šťastím celá bez seba!!
Ale … o týždeň neskôr sa rozhodol, že sa mu už táto naša dohoda nepáči. L Mal vzburu. HAHA. Dala som mu moju veľmi ľahkú prikrývku, na ktorej som spala, aby ju mohol cmúľať no myslím si, že na konci týždňa mu to už jednoducho nestačilo. Preto sme sa v tom momente s mojím manželom rozhodli, že ho necháme vyplakať sa. V tom okamihu sme vedeli, že to zvládne a rozhodli sme sa, že je to len jeho spôsob protestu voči zmene(rovnako ako to teraz robí už roky HAHA). Bola to jedna z najťažších vecí, akú som kedy musela urobiť. Žiadna matka neplánuje nechať vlastné dieťa vyplakať sa a naučiť sa tak zaspávať. Len neustále opakovanie si, prečo to robím, mi pomohol preniesť sa cez to. Ako som už povedala, môj syn je energický, takže neplakal len 5 minút a potom spal celú noc, ako to niektoré knihy predpovedali! Ale prešli sme si cez to počas 4 nocí a na 5 noc už zaspal BEZ PLAKANIA.
V tomto momente som sa sústredila len na čas, kedy mal ísť spať a okamžite som reagovala na všetky ostatné prebúdzania sa. Našťastie, keď sa naučil zaspávať v jeho čase na spanie, mohol OPÄŤ spávať celú noc počas toho, ako sa znova učil zaspávať v postieľke. Stále sa síce budil dva krát za noc aby sa najedol, kým nemal 7 a pol mesiaca, no potom sa budil už len raz až do 8 a pol mesiaca, kedy som začala prestať dojčiť v noci. Aj keď „experti“ vám povedia, že bábätká nepotrebujú jesť v noci keď dosiahnu určitý vek/hmotnosť/čokoľvek, on sa aj naďalej budil o 5:00 ráno 3-4 krát do týždňa aby sa napapal. Pokúšala som sa to predĺžiť ale nakoniec som sa rozhodla, že je to tak najlepšie pre nás oboch a pokračovala som v kojení, potom som ho uložila naspäť do postieľky na 1-2 hodiny až kým nemal niečo viac ako rok a prestal sa budiť sám od seba. Avšak, aj potom to bolo preňho náročné, vydržať 12 hodín bez jedla, a preto sa hneď po prebudení dožadoval raňajok. V tomto ohľade sú všetky bábätká rozdielne. Poznám veľa dospelých ľudí, ktorí by mali problémy vydržať 12 hodín bez jedla! 😛
Bohužiaľ, výcvik spánku nebol pre nás liekom na všetko, no naša situácia sa 10 násobne zlepšila. Potom sme mali veľa dobrých aj zlých momentov. Opäť sa vrátil naspäť k jeho zlozvykom a z ničoho nič som si uvedomila, že ho hojdám na rukách už viac ako hodinu. L Neviem ako sa to mohlo stať ale predpokladám, že to bolo keď mu rástli zúbky, keď bol chorý a pod. a veci sa opäť začínali komplikovať a museli sme ho znova nechať vyplakať sa. Niekto by povedal, že toto je dôkazom, že metóda vyplakania sa nefunguje no ja ani náhodou neľutujem moje rozhodnutie. *Bola* to naša jediná možnosť. Vyskúšali sme všetko ostatné ale stále sme sa cítili ako na dne priepasti a každý z nás trpel nedostatkom spánku. Ak môj syn nemal dostatok spánku, bol zúrivý ako MEDVEĎ! Nebolo to preňho dobré. Nestálo to zato, aby som ho hodinu hojdala na rukách len aby som sa vyhla 10 minútam plaču. Len som mu tým uberala 50 minút spánku a verte mi, potreboval to.
Aj teraz je spánok preňho veľmi dôležitý. Stále je ako medveď, keď je nevyspatý ale teraz sa viac sťažuje, viac plače a má viac záchvatov hnevu. *Viem*, že keď bude starší a pôjde do školy, bude ÚPLNE NEVYHNUTNÉ aby sme mu zabezpečili dostatočný spánok, inak sa stane jedným z tých detí, ktoré trpia poruchami správania. Myslím si, že veľa rodičov má s týmto problémy a jednoducho si nevšimnú, že ich dieťa potrebuje viac spánku. Viem si predstaviť, že ak by ste naozaj neboli schopní vyladiť vzťah medzi spánkom a správaním sa, môžete ho stratiť. Takisto viem, že skutočnosť, že je energický tiež veľa zavážila.
Pravdaže, nedá mi nespomenúť, že môj zlatý syn je stále taký istý. Je omnoho viac náročný ak má nedostatok spánku ale aj tak je jedným zo svetielok môjho života! Je veľmi múdry (a to nepreháňam HAHA) a zlatíčko, stále mi dáva pusinky a hovorí mi, ako ma ľúbi a bozkáva jeho mladšieho bračeka a takto by som mohla pokračovať. V určitom momente už poznal viac ako 30 komunikačných znakov ešte predtým, ako vedel rozprávať, taktiež vedel ukázať na viac ako 30 štátov v USA keď mal len niečo vyše roka, poznal abecedu ešte skôr ako mal 2 roky a tak ďalej. To, že sme ho nechali vyplakať sa ho nijako nedotklo a neovplyvnilo ani jeho hrdosť. Aj naďalej má veľmi silnú vôľu a vyjednáva o VŠETKOM (prisahám, že bude právnik!). Stále nám verí a veľmi nás ľúbi. J
Výcvik spánku u môjho druhého syna
Nicolas (na fotke vpravo) je môj druhý syn, ktorý má teraz 4 mesiace. Úplne iný ako Donovan. Nemuseli sme s ním veľa trénovať a sám začal dobre spávať. Domnievate sa, že je to preto, lebo som už bola viac skúsená. Nehsúhlasím s tým.S Nicolasom som nerobila AŽ TAK veľa vecí odlišne. Pretože už od narodenia vyzeral byť ukričaný (nie zlostný), keď prišiel domov z nemocnice, musela som ho mať na rukách celú noc počas prvých 2-3 týždňov. Sedela som na gauči, zatiaľ čo on ležal vo svojom bábätkovskom vankúšiku. Jednoducho ho nebolo ľahké uložiť. Potom, som sa MUSELA zdvihnúť z gauča, tak čo som urobila? Uhádli ste správne. Začali sme so spoločným spaním, no tentoraz som kúpila Prvé roky v blízkosti & Bezpečený matrac. Vydržalo nám to len 3 noci, pretože bol veľmi hlasným spáčom a aj keď spinkal a som ho pohladila po chrbte, tak sa pravdepodobne zobudil. Takže sme sa rozhodli uložiť ho do postielky aj s bezpečným matracom a pozrite sa! Odvtedy tam ostal spávať (matrac sme asi po 2 týždňoch vybrali). J
Na chvíľku sme ho ešte stále hojdali na rukách aby zaspal (a aj teraz tak niekedy robíme pred poobedným spánkom), ale potom sme s tým pomaly prestali a začali ho nechať zaspávať v jeho bábätkovskom vankúšikuv našom lone v hojdacom kresle a potom sme ho prípadne presunuli do postieľky a on cmúľaľ …áno cmúľaľ… jeho deku. Poobedný spánok je síce niečo iné, ale celkovo sa jednoducho sám naučil ako sa utíšiť omnoho ľahšie ako Donovan. Ja v tom naozaj nemám žiadnu zásluhu.On je jednoducho iný (a nie tak citlivý na vyčerpanosť). Proste jednoduché. A preto tí, ktorí majú „jednoduché“ bábätká nikdy nebudú rozumieť prečo niekto ako ja, mohol nechať jej syna plakať alebo prečo vôbec existujú celé webstránky venované spánku a bábätkám. Jednoducho to nie je také jednoduché pre všetky bábätká!
Dúfam, že zdieľanie môjho príbehu dodalo ostatným po a) nádej, že aj oni môžu mať dobrého spáča, b) silu, urobiť zmenu, c) upokojenie, že v tom nie sú sami alebo po d) toto všetko vyššie zmienené. Skutočne neexistuje len jedna cesta ako pomôcť vášmu bábätku lepšie spávať. Skutočne neexistuje „správna“ metóda pre nás všetkých. Každý z nás musí objaviť, čo je najlepšie pre nás a pre temperament našich detí. Dúfam, že na tejto webstránke nájdete tieto potrebné informácie.
